STRES

Stres je v dnešnej dobe jav skloňovaný skôr v negatívnom zmysle slova, avšak jeho prapôvod je niekde úplne inde ako sa teraz chápe. Stres bol, je a bude určitý stav organizmu, ktorý je vystavený osobitným alebo extrémnym podmienkam na ktoré reaguje následnou obranou. Ta má za cieľ udržať organizmus v poriadku, nezranený či zabrániť smrti. Dalo by sa povedať, že stres je reakcia na pretrvávajúcu a veľmi výraznú záťaž.

REAKCIA ORGANIZMU NA STRES

V praxi sa dokonca rozlišujú dva typy stresu. Stres, ktorý nás v istej miere môže podporovať a nabudiť nás k lepšiemu výkonu a stres, ktorý nám môže ublížiť, vyvolať nejaké ochorenie alebo spôsobiť psychické ťažkosti. Stres teda nemusí byť iba negatívny jav ovplyvňujúci naše správanie a zdravie, môže byť tiež silnou motiváciou pre ďalší krok nahor. Organizmus môže na stres reagovať dvojakým spôsobom a to psychicky alebo fyzicky. Psychické reakcie sú pomerne jasné, môže ísť teda o motiváciu, či o depresie a úzkosti. U fyzických reakcií je situácia trochu zložitejšia. Čo sa týka okamžitých reakcií ľudského organizmu, ide skôr o snahu mozgu telo naštartovať napríklad k úteku, aby si zachránilo život, teda mozog dáva signál a telo produkuje vyššie množstvo rôznych hormónov v krvi, ide napríklad o najznámejší adrenalín alebo steroidné hormóny. Ďalším dôležitým faktom je, že nielen že mozog donúti telo vyplavovať stresové hormóny, ale tiež sa intenzívne prekrvujú svaly a aby bolo z čoho brať a telo malo na boj či útek dostatok energie, uvoľňujú sa energetické zásoby organizmu a ako prvé prichádzajú na rad polysacharidy a až na koniec tuky.

Z toho čo vyššie uvádzame je jasné, že organizmus na tento proces spotrebuje veľké množstvo energie, prichádza vyčerpanie a je potreba znovu načerpať sily. V prípade, že organizmus prežíva tento proces krátkodobo, ide o jav užitočný a pre telo zásadný, avšak v prípade, že organizmus musí tento proces podstupovať opakovane, často alebo dlhodobo, môže mať stres pre telo i deštruktívne účinky.

Dôsledkom dlhodobého stresu sú napríklad psychosomatické ochorenia, ktoré môžu človeku veľmi znepríjemňovať život. Nejde len o diskomfort, ale aj o dôsledky. Dlhodobý stres vedie k prečerpaniu záložných zdrojov energie a to bohužiaľ môže viesť až k závažným ochoreniam a v krajnom prípade až k smrti. Dôsledky dlhodobého stresu sú už vo veľkej miere známe, v dôsledku dlhodobého uvoľňovania glukózy do krvi ako priameho zdroja energie, môže dôjsť k výskytu cukrovky druhého typu, ďalšie časté ochorenie spájané s dlhodobým stresom je vysoký tlak alebo jedna z najčastejších príčin predčasného úmrtia teda srdcové choroby najmä infarkt myokardu. V dôsledku tejto už civilizačnej choroby zrejme vznikajú ďalšie ochorenia známe ako autoimunitné ochorenia, medzi ktoré patrí napríklad skleróza multiplex, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída a pod. Ako sami určite uznáte, je zásadné vyhýbať sa stresovým situáciám a snažiť sa byť v pokoji.

Stresových faktorov je pomerne veľa, rozlišuje sa však niekoľko zásadných a to psychické faktory a to najmä pracovný stres alebo škola, zodpovednosť za niektoré úkony napríklad aj kríza spojená s vekom a pod. Ďalej rozlišujeme fyzikálne faktory a to najmä ostré svetlo či hluk. Veľkú úlohu zohrávajú tiež sociálne faktory, ako sú problémy spojené so životným štýlom najmä zlé stravovanie, fajčenie či prejedanie sa alebo samozrejme osobné vzťahy. Zásadné stresové faktory sú tiež traumatické udalosti a to ako v dospelosti, tak v detstve.

Hoci to znie hrozne, stres je možné zvládať. Rozhodujúca je samozrejme jeho úroveň a pôvod, ale odstránením príčiny možno stres účinne odbúravať.